Súťaž mladých umelcov:
Na počiatku bola púpava

(*1991) ukončila v roku 2016 štúdium maľby v ateliéri prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého tiež absolvovala stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). V roku 2022 obhájila dizertačnú prácu pod vedením doc. Emöke Vargovej v Kabinete Kresby VŠVU, odkedy tiež pôsobí ako externá pedagogička na domácej VŠVU. Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových, ale aj samostatných výstavách nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, USA, Dánsku, Švédsku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku a Portugalsku. Je držiteľkou viacerých ocenení, v roku 2016 získala Cenu rektora VŠVU a Cenu Slovenskej výtvarnej únie, o rok neskôr sa stala víťazkou Maľby roka VÚB a v r. 2018 a 2023 získala cenu Nadácie NOVUM. Diela Žofia Dubovej sú zaradené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (2019) a MussVerre, Sars-Poteries, Francúzsko (2017). Autorka v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. Žofia je maliarka, ktorá vo svojom autorskom výskume prekračuje hranice maľby nielen v zmysle formálnom, ale najmä intenzívnym skúmaním hraníc obrazovej plochy a fyzických daností maľby na plátne. Od prvotného experimentovania so zložením a znovu-napínaním maľovaného plátna sa dnes posúva k priestorovej inštalácii. Dá sa povedať, že Žofia maľuje to, čo žije. Keďže jej vzťah k prírode je pretavený nielen do dlhých pochodov či výstupov na horu, ale aj do snahy skrotiť vlnu či fascinácie lavínami pri zimných dobývaniach hôr na lyžiach. Na Žofiinej maľbe je však veľmi dôležitá nielen výška, ktorú dosiahla ale aj hĺbka, do ktorej sa vo svojom výskume ponára a jej dielu nikdy nechýba silný filozofický kontext.

Kristína Kandriková pracuje s maľbou na esenciálnej úrovni. Rôznorodé prístupy, ktoré využíva vo svojej tvorbe vedú jedným smerom, k oprosteniu od všetkého rušivého a k číremu bytiu. Tento ideálny stav rozplynutej mysle sa snaží využívať pri samotnom procese a sprostredkovať ho divákom tak, aby ho mohli sami zažiť a precítiť. Aktuálna tvorba experimentuje so svetelným spektrom, s hudbou, tancom a literatúrou. Autorka absolvovala bratislavskú VŠVU a stáž na ASP v Gdansku. Vystavuje v Čechách a na Slovensku.

Narodila som sa v roku 1992 v Bratislave. Maľbu som vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2019 som získala cenu Nadácie VUB maľba roka. Cez tichú umeleckú reflexiu sa snažím vizuálne zachytávať rozmanitosť a krehkosť krajiny, ako aj premeny prírody. Tvorím v premyslených maliarskych cykloch, ktoré mi umožňujú umelecky komplexne spracovať autorské témy. Moja tvorba pozostáva z výskumu a pozorovania v teréne a maľovania v ateliéri i plenéri. Absolvovala som niekoľko medzinárodných umeleckých rezidencií, počas ktorých som mala možnosť skúmať prírodnú biodiverzitu v rôznych častiach sveta. Maľovala som stromy v srdci národných parkov Blue Moutains a Wollemi v Austrálii ako aj v riečne kvety v Severnej Indii. Moje maľby som mala možnosť prezentovať na viacerých samostatných výstavných projektoch na rôznych kontinentoch.

F. Sabol (1989) pozoruje, čo znamená byť človekom, žiť túto bytostnú skúsenosť ako súčasť tohto sveta. Odhaľujú sa mu spomienky predkov, rozpomína sa a zisťuje, čo človeka definuje, čo ho presahuje, kde má človek svoj domov. V sérii obrazov Dlhá cesta domov F. Sabol balansuje na hrane medzi symbolizmom a geometrickou abstrakciou, medzi ľahkosťou poetickosti významu a tvarovou dikciou formy. Stavia na vizualite súčasnej post-digitálnej éry, ktorú ale obohacuje rukodielnou maľbou vo svojej autenticite, materialite a telesnosti. Tvorí obraz na svoj obraz, maľbou mu vdychuje dušu. Farba je skala, farba je prach, farba je hmlovina, farba je oblak, farba je tancujúci lúč svetla, ktorý chce byť videný a odhaľovať tvar vecí. F. Sabol umelecký prejav považuje za spôsob kultivácie človeka, jeho prostredia a tým pádom sveta celkovo. Pracuje prevažne s médiom maľby, v jeho rôznych polohách aj presahoch, od závesného obrazu, cez veľkoformátovú nástennú maľbu vo verejnom priestore, po site-specific inštalácie. Má za sebou viacero samostatných, aj skupinových výstav doma, aj v zahraničí, napr. v Nemecku, v Belgicku alebo v Bulharsku. Taktiež má za sebou viacero nástenných realizácií doma, aj v zahraničí, napr. v Belgicku alebo v Izraeli.

Je absolventkou Otvoreného ateliéru maľby, pod vedením doc. Mgr. Art. Rastislava Podobu ArtD. na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Aktuálne pôsobí ako doktorandka pod vedením prof. Jiří David, akad.mal. na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Zúčastnila sa na niekoľkých workshopoch na Slovenku, v Poľsku, v Maďarsku, v roku 2020 bola rezidencii v Cité international des Arts vo Francúzsku.  Na konte má množstvo kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Bulharsku a Francúzsku. V roku 2020 sa stala laureátkou súťaže Maľba roka 2020. V tomto roku získala i Cenu dekana za najlepšiu bakalársku prácu, za mimoškolské aktivity a reprezentáciu FVU.  V roku 2021 zaujala porotu v súťaži Strabag Artaward International 2021, kde sa prebojovala do finále a získala Cenu uznania. Od roku 2019 je autorkou a organizátorkou Diskusného formátu Rozhovory, ktorý pôvodne vznikol pre FVU AU v Banskej Bystrici. Natália Šimonová sa vo svojej tvorbe venuje kolektívnej a osobnej pamäti, kde tematicky zobrazuje motívy urbánnej architektúry a jej štruktúr, ako napr. detské ihriská z čias socializmu. V súčasnosti pracuje na témach kolektívnej či osobnej pamäte, ktorú spracováva prostredníctvom vizuálne silných motívov, ktoré sú všetkým dobre známe. Ide o motívy urbánnej architektúry a jej štruktúr. Autorka všetko podrobuje otázke deštrukcie, ktorú zobrazuje prostredníctvom klasických, ale i neklasických maliarskych materiálov, pracuje s hrdzou, ktorá je procesuálna a mení sa. V súčasnosti študuje aj iné organické materiály, ako je napríklad pleseň. Okrem pozvoľnej zmeny motívov, sa začína oveľa viac a prepracovanejšie zaoberať architektúrou samotných výstav. Preto sa v autorkinej tvorbe objavuje tendencia vystupovať z plochy stien do priestoru. Žije a tvorí v Prašiciach pri Topoľčanoch.

Mgr. Andrej Bíla vyštudoval pedagogiku výtvarného umenia na Trnavskej univerzite. Jeho tvorba je najviac viditeľná vo verejnom priestore, najmä prostredníctvom nástenných malieb, ktoré vznikali počas rôznych graffiti a streetart podujatí. Spolu s ďalšími oslovenými umelcami podieľal na maľovaní mestského hashtagu Trnava 2024. V roku 2022 vystavoval v Galérii Výklade, kde predstavil svoju tvorbu na autorskej výstave s názvom Social Proof. Širokú verejnosť oslovil aj v roku 2020, keď pre zimné číslo Nádvorie magazínu vytvoril grafickú titulku a odľahčeným štýlom ilustroval viaceré články. Pre Bílu je tiež zásadná spolupráca so slovenskou značkou Chill Skateboards, pre ktorú v rokoch 2019–2024 vytvoril kolekciu dizajnov na dosky. Ako umelec a skejtbordista sa tak mal možnosť priamo prihovoriť svojej komunite.

Zuzana Martinusová, narodená 12. marca 1994 v Trnave, je absolventkou Katedry textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Už počas štúdia sa viac ako textilu venovala grafike a ilustrácii, tieto médiá následne prepájala do podoby autorských dezénov na textilné materiály prostredníctvom digitálnej tlače. V roku 2021 bola nominovaná na Národnú cenu za dizajn v študentskej kategórii, zúčastnila sa viacerých skupinových výstav doma aj v zahraničí. Typickými pre jej tvorbu sú štruktúrované plochy, práca s pastelom, melancholické snové krajiny. Jej aktuálna tvorba sa sústreďuje najmä na témy transformácie, rastu a plynutia času, pričom čerpá inšpiráciu z prírody v ktorej hľadá poetiku cyklického procesu života - smrti - života.